Prečo sú starí ľudia taký nevrlí?

Alebo skôr povedať, prečo sú plní predsudkov? Na obe otázky sú odpovede pomerne jasné a je ich pomerne veľa, ale mám k tomu chuť čosi povedať, takže čo už. Minule som bol v lahôdkach. Vyberám si voľaké šunky a takéto veci a postupne sa presúvam popri regáli. Na mňa sa nalepí taká stará babka aj s jej manželom a ako som sa presúval tak oni na mňa nalepený tiež. Ok, jasné vyberali si, to mi nevadí. Ale vzhľadom na to, že keď som mal zaplatiť tak ma už odsunuli statočne ďaleko, tak som sa musel trochu viac musel načiahnuť a ruksakom čo som mal na pleci som zavadiť o tento senilný pár. Samozrejme dostal som zdrba.
Iná situácia: Som na nejakom futbalovom zápase. Stojím tam na tribúne, za mnou sú miesta na sedenie. V podstate sa nachádzam hneď pri schodoch. Zrazu ma čosi triafa do chrbta. Otočím sa, a to voľaký starec do mna mláti paličkou nech sa uhnem. Žiadne “s dovolením” alebo tak, proste si do mňa tou bakuľou mláti, ako keby som, neviem kto.
Ešte jedna: Kamoš sedí v poloprázdnom autobuse, miesta sú voľné aj bližšie pri vchode. Samozrejme vojde voľaký starý boľševik a dožaduje sa svojho miesta, úplne nelogicky. To už nie je dožadovanie sa zaslúženého, to už nie je o princípe slušnosti. To je už trochu moc.
Aby bolo jasno, neobhajujem moju generáciu, pretože je pravda, že kopa dnešných mladých je banda idiotov, ale zase ak sa hovorí o slušnosti, mala by panovať na oboch stranách vzájomne a nie len z jednej strany, pricipiálne. Možno je to len tým, že žijem v postkomunistickej krajine, možno niekde inde vo svete, to takto nebeží, ale mám pocit, že všetci starí ľudia, sú akísi naštvaní na to, že sú už starí a najlepšie roky života prežili v komunistickom bahne alebo sú to starí zarytí boľševici, ktorí sa nevedia vnútorne vysporiadať so súšasnou situáciou v spoločnosti.
Na koniec by som však alibisticky uviedol, že samozrejme nie všetci ľudia za zenitom, sú takí akých som ich opísal. Ale ich počet a spôsoby sú fakt na uváženie.